Inkunábuly Univerzitnej knižnice v Bratislave

Univerzitná knižnica v Bratislave disponuje bohatým fondom, v počte približne 2, 5 milióna knižničných dokumentov. K najvzácnejším z nich patrí fond kníh z rokov 1460-1500 – inkunábulí. Prvý kustód súboru, Imrich Kotvan, priekopník slovenskej inkunábulistiky, sústredil fond na špecializovanom oddelení knižnice v Kabinete rukopisov, starých a vzácnych tlačí a realizoval jeho primárne bibliografické spracovanie. Moderné informačné technológie poskytujú nateraz nepoznané možnosti prezentácie klasickej bibliografie v spojení s vizualizáciou dokumentu.

Projekt Bibliografia inkunábulí Univerzitnej knižnice v Bratislave, doplnené digitalizovanými obrazmi predstavuje druhú etapu dlhodobého programu knižnice: postupne sprístupniť digitalizovanú bibliografiu najvzácnejších fondov. Prvá etapa Bašagićova zbierka islamských rukopisov (Bašagić’s Collection of Islamic Manuscripts in the University Library in Bratislava) sa realizovala v rokoch 2003-2004 a toho času sa pripravujú aj ďalšie čiastkové fondy.

Vo fondoch univerzitnej knižnice v Bratislave sa nachádza 465 titulov a 40 duplikátov titulov inkunábulí. Z toho počtu 458 bolo spracovaných a publikovaných Imrichom Kotvanom, sedem titulov sa spracovalo v rámci tohto projektu. Z prvotlačí, publikovaných Imrichom Kotvanom, sme vynechali tie, ktoré neboli presne datované a pomocou nových bibliografických prameňov sme zistili, že ide o tlače 16. storočia. Tieto tlače, doplnené o aktuálne údaje, sa zaradia do perspektívne pripravovanej bibliografie tlačí 16. storočia Univerzitnej knižnice. Identické tituly sme výnimočne nepopisovali hromadne, ale každý exemplár osobitne. Všetky zväzky viaczväzkového diela tvoria jednu popisnú jednotku s fyzickým popisom každého zväzku a digitalizovanými obrazmi z každého z nich.

Bibliografia, doplnená digitalizovanými obrazmi vybraných strán tlačí umožňuje bezprostredné porovnávanie obsahovej a fyzickej identity skúmanej tlače s ďalšími exemplármi, určiť tlačiarenské verzie, typ a stav použitých typografických prostriedkov, kompozíciu rozloženia textu a ilustrácií, monochromatickosť alebo polychrómiu tlačených textov a iluminácií, postavenie neinformatívnych prvkov titulnej strany (citáty, mottá, devízy a iné texty), ktoré väčšinou nie sú súčasťou bibliografického popisu, stav matríc (upotrebovanie, poškodenie) ilustrácií, iniciálok a typografických ozdôb, údaje, sledované kritickou bibliografiou a ďalšie detaily.

Digitalizovaná bibliografia inkunábulí spája dve časti: štruktúrovaný bibliografický popis a digitalizované obrazy vybraných strán dokumentov.

V bibliografickej časti sme vychádzali z popisov publikovaných v knihe Kotvan, Imrich. Inkunábuly na Slovensku. Martin : 1979, pričom sme využili do ISIS-u konvertovanú verziu tejto bibliografie. Bibliografické záznamy sme nepreberali automaticky, ale sme ich overovali a dopĺňali podľa konkrétnych  exemplárov. Jedným z najdôležitejších cieľov bolo doplniť údaje o kolácii inkunábulí, ktorá v záznamoch Imricha Kotvana absentuje. Údaje, zistené fyzickou kontrolou sa konfrontovali v citovaných bibliografiách, hlavne v bibliografiách, publikovaných po uverejnení citovanej práce Imricha Kotvana. Zistené defekty v kolácii sme zaznamenali v poznámke. Niektoré písmená, skratky, sigly, použité v signatúrach zložiek nebolo možné verne reprodukovať, nahradili sme ich popisom v hranatých zátvorkách.

Po reštaurovaní fondu v 70. rokoch 20. storočia, nastali zmeny vo fyzickom stave väzieb, preto bolo treba aj ich popisy aktualizovať.

Pôvodné záznamy bibliografických citácií sa doplnili o nové údaje. Ich zdrojom boli pre nás elektronický katalóg inkunábul 26 nemeckých knižníc INKA a zdigitalizované rukopisné popisy inkunábul z bibliografie Gesamtkatalog der Wiegendrucke.

Údaje o predchádzajúcich vlastníkoch sa nepreberali automaticky, ale overovali sa priamo v knihe. Podarilo sa nám objaviť niekoľko nateraz neevidovaných posesorov, korigovať menšie nepresnosti pri prepise a zaznamenať aj stratu niektorých posesorských údajov.

V obrazovej časti sa na digitalizáciu prioritne vyberali relevantné strany, ktoré obsahujú bibliografické informácie: titulná strana, strany s incipitom a kolofónom, alebo iné identifikujúce strany, v prípade defektných exemplárov sa digitalizovala prvá zachovaná strana; sekundárne sme na digitalizáciu zaradili výber strán s ilumináciami a ilustráciami, ktoré sú charakteristické pre umelecké stvárnenie celej tlače. Digitalizované strany sme označovali pôvodným znakom, signatúrou, alebo číselným označením strany, v prípade nečíslovaných a ani inak neoznačených strán sme strany číslovali arabskými číslicami, rovnaké číslovanie sme použili aj v tých prípadoch, keď technika limitovala formu záznamu označenia strany: nebolo možné prepísať rôzne znaky, skratky, sigly alebo program neakceptoval primárnu podobu záznamu označenia strany.

Digitalizáciu väzieb sme obmedzili len na pôvodné, resp. reštaurované väzby s pôvodnými fragmentmi; nezaradili sme novšie väzby, ani nové väzby vytvorené reštaurátorom.

Inkunábuly Univerzitnej knižnice v Bratislave obsahujú ešte veľa neodkrytých detailov. Digitalizovanú bibliografiu považujeme za ďalšiu etapu spracovania, jedno zo zastavení na ceste poznávania týchto vzácnych dokumentov.